 | Vianoce PSČ Last Moment |
  
|
Slovenská verzia
Česká verze
Polska wersja
English version
Deutsche Version
Magyar változat
Version française
|
Oltáre Hlavný oltár sv.Jakuba st. Apoštola | Oltár sv.Jánov | Oltár sv.Anny Oltár sv.Petra a Pavla | Oltár sv.Mikuláša | Oltár sv.Kataríny Oltár sv.Michala Archanjela | Oltár 14 pomocníkov v núdzi Oltár Dobrého pastiera | Oltár Panny Márie Snežnej | Oltár Narodenia Pána Oltár Vir dolorum - Mateja Korvína | Oltár dvoch Márií | Oltár Vianočnej predely Oltár sv.Alžbety Durínskej | Oltár Panny Márie Loretánskej Oltár sv.Jána Nepomuckého | Oltárik sv.Kataríny z Vyšných Repáš |
Chrám sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský kostol bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče.
Slovensko je všeobecne známe ako krajina bohatá na rôznorodé prírodné krásy a mnohé historické pamiatky, týkajúce sa tak architektúry, ako aj maľby, plastiky a podobne. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má v tomto ohľade región, odpradávna nazývaný 
Písomné dokumenty o dejinách 
Chrám sv. Jakuba v 
Je najvyšším gotickým oltárom na svete. Jeho výška je 18,62 m, čo zodpovedalo 60 levočským stopám, šírka je 20 levočských stôp. Zapĺňa priestor svätyne od podlahy až po klenbu. Vznikol v dielni Majstra Pavla z 
Najvýznamnejším levočským humanistom bol Dr.Ján Henckel. Študoval na univerzitách vo Viedni, Padove, Benátkach, Boloni a Krakove a v rokoch 1513-1522 bol levočským farárom. Neskôr sa stal spovedníkom kráľovnej a vratislavským kanonikom. Dopisoval si s Erazmom Rotterdamským. On bol objednávateľom oltára sv. Jánov, datovaného nápisom do roku 1520. Jeho majstrom je Majster Pavol z 
Je to renesančný oltár, podobný 
Pochádza z rezbárskej dielne, ktorá pracovala v 
Patrí medzi tie oltáre, ktoré sú priamo datované a zároveň je jedným z oltárov, ktoré sa nezachovali kompletne a ich dnešný výzor nezodpovedá celkom pôvodnému stavu.
Je jedným z najstarších zachovaných 
Pôvodný oltár, pred ktorým skladal po zvolení prísahu levočský richtár, bol počas protireformačných bojov zničený. Ostala z neho len socha, ktorá bola upravená na sochu sv. Floriána a v tejto podobe slúžila najskôr na samostatnom oltári a potom v štíte 
Pozostáva z veľkého obrazu v umelecky vyrezávanom ráme, stojacom na menze, z ktorej bol pôvodný oltár odstránený počas Tökölyho povstania roku 1683. Dal ho vyhotoviť levočský farár Štefan Györfy roku 1696 a konsekrovaný bol roku 1715.
Oltár zaujíma miesto oltára odstráneného roku 1683. Oltár dal vyhotoviť farár Štefan Györfy roku 1696 a konsekrovaný bol roku 1715.
Patrí medzi najhodnotnejšie a historicky najcennejšie 
Dňa 14. novembra 1698 sa našla v 
Ide o skriňu oltára dvoch Márií, ktorá sa pôvodne nachádzala v Kurimanoch. Predstavuje Márie idúce ku Kristovmu hrobu s voňavkami.
Pred zamurovaným vchodom južnej steny stojí oltár, poskladaný z častí viacerých oltárov. Pozoruhodná je najmä predela, predstavujúca vynikajúcu maľbu Klaňania sa troch kráľov, ovplyvnená maľbou podunajskej školy. Väčšinu plochy malby zaberajú pohľady do nádhernej dunajskej krajiny. Pochádza z neznámeho oltára.
Je umiestnený v zadnej krstnej kaplnke južnej lode. Pôvodné z neho sú len tabuľové maľby z roku 1493. Pravdepodobne boli určené na hlavný oltár kostola sv. Alžbety, ktorý stál pred levočskými hradbami, ale zo strategických dôvodov bol v prvej polovici 16. storočia zbúraný. Vtedy sa obrazy dostali do farského kostola sv. Jakuba a určitý čas tvorili oltár. Neskôr sa už nepoužívali. Roku 1857 ich objavil profesor Václav Merklas a podľa jeho návrhu zhotovil pre ne levočský stolár Širokovský novogotický oltár. Konsekrovaný bol roku 1875.
Barokový oltár kúpil levočský farár roku 1729 od kamaldulov z 
Okrem 
Najvýznamnejším zariadením každého katolíckeho kostola je svätostánok, v ktorom sa uchováva Sviatosť oltárna - podľa viery katolíkov telo Kristovo. Dnes sú svätostánky - tabernákulá - na oltároch. V stredoveku sa Sviatosť uschovávala v tzv. pastofóriách, ktoré tvorili väčšinou výklenky v stene svätyne za oltárom, alebo mali formu vežičiek. Takéto pastofóriá sú v Chráme sv. Jakuba v 
Je umiestnená v zadnej časti hlavnej lode, pretože vznikla v období reformácie a v evanjelických kostoloch mávajú kazateľnice centrálnu polohu. Pôvodná kazateľnica bola v prednej časti hlavnej lode.
Levočský chrám mal jeden organ už v 15. storočí, neskôr mal prechodne organy dva. Dnešný organ postavili v rokoch 1624 -1630 krakovský organár Hans Hummel, stolár Andrej Hertel z Krakova a sochár Hans Schmit, pôvodom z Dánska, na náklady mesta a bohatého mešťana Fridricha Pobsta. Keďže sa organár Hummel roku 1630 pádom z lešenia zabil, organovú časť dokončil poľský organár Juraj Nitrovský.
V zadnej časti južnej lode pred 
Lavice boli v stredoveku dôležitou súčasťou chrámov. Najmä v období reformácie mali významnejšie rodiny rezervované svoje miesta alebo si dali vyhotoviť vlastné lavice. V 
Kostol je osvetlený veľkými trojdielnymi gotickými oknami s peknými kružbami navrchu. Umiestnené sú na strane východnej, južnej a jedno sa nachádza i na strane severnej. Nevieme, či boli pôvodne vyplnené umeleckými vitrážami. Pravdepodobne nie, pretože výmena skiel sa síce v účtovných záznamoch minulých storočí spomína často, ale ani raz sa nespomína farebné sklo. Dnešné vitráže sú z druhej polovice minulého storočia. Dali ich zhotoviť niekoľkí mecéni, ich výroba však už bola továrenská. Ikonografia je tiež viacmenej náhodná.
Chrám sv. Jakuba v 
Umelecké remeslo sa uplatnilo takmer pri všetkých pamiatkach, s ktorými sme sa doteraz oboznámili: v 
Chrám sv. Jakuba v 
